"Bol to Hľadač. Upír so zafírovo modrým polmesiacom na čele a s
tetovaním v tvare prepletených uzlov. Prišiel, aby ju označil. Potom sa
buď zmení na upíra alebo jej telo odmietne superzmenu a zomrie. Navždy."
Originál: Marked
Autor: P. C. Cast, Kristin Cast
Vydalo: IKAR, 2010
Séria: Škola noci ¤ 1
Šestnásťročná Zoey prichádza do Školy noci v americkej Tulse. Dúfa, že po nezhodách v rodine konečne nájde svoje miesto, kde sa bude cítiť doma. Hoci si v Škole noci nájde skvelých priateľov, predsa len nezapadne. Nie je totiž obyčajné upírske mláďa. Bohyňa noci Nyx ju obdarila zvláštnymi schopnosťami, ktoré jej dávajú moc, no i zodpovednosť. Ako každá tínedžerka rieši problémy s chlapcami, navyše však musí obhájiť svoje zásady a miesto zoči-voči nepriateľsky naladenej elitnej skupine študentov.
O tejto knihe sa už veľa napísalo, veľa prečítalo. Bol by v tom čert, aby som si ju jedného dňa nevzala z police v knižnici. Aj ja som bola zvedavá na ďalšiu sériu upírskych príbehov v podaní opäť inej autorky, predsa len, čo sa mne zdalo, Škola noci bola takmer všade a ja som sa odhodlala na vlastné oči zistiť, čo je to vlastne zač. Zvlášť potom, čo som sa na jednej stránke dočítala, že to písala matka s dcérou, matka začala a dcéra jej to začala opravovať tak, aby to "zapadlo" medzi teenagerskú smotánku čítajúcich nadšencov. A možno to bola chyba.
Príbeh Zoey, ktorá sa jedného dňa stane "označenou" hľadačom zo Školy noci a ktorej sa v priebehu niekoľkých hodín zmení svet. Odíde zo svojho života, aby sa stala súčasťou niečoho nového. Príde do školy, a dúfa, že sa jej na druhý pokus podarí niekam zapadnúť a nájsť si priateľov. To by však bolo priľahké, ak by jej do toho neskočilo pár nepríjemností a "skvelých dievčat", ktoré sa snažia len dať najavo svoju moc nad všetkým a všetkými.
Páčil
sa mi príbeh. A hlavne ponímanie upírov, teda skôr to, ako to všetko
bolo poňaté tak netradične. Žiadne uhryznutia, krvavé ústa alebo podobné
veci, na ktoré sme zvyknutí z iných príbehov. Vcelku mierne označenie
na začiatku, príprava v škole a nakoniec zavŕšenie celej superzmeny na
upíra. Jediné čo by sa dalo považovať za mierne tvrdé je, keď mláďa (ako
sa označené človekobudúcoupírča v škole nazýva) superzmenu nevzládne.
Vtedy umiera. Aj keď, je to naozaj tak? Osobne som zvedavá, ako sa vec s
týmito "nezvládnutými" mláďatami vyvinie. lebo ja osobne myslím, že to
neostane len tak. Nepáčil sa mi slovník! Ani náhodou, preboha "nevlastný lúzer"?!! Buď to bolo prekladom, alebo neviem čím a to som spomenula len jednu frázu, pri ktorej sa mi vždy zježili chĺpky. Čakala som, že keď už to teda písali dve, že ten jazyk bude skutočne aspoň trochu "taký náš", ale akosi som sa nedočkala. Skôr som mala pocit, že som sa dočkala len nejakej chabej napodobeniny teenagerského slangu. Ten však časom ustúpil trochu do úzadia, za čo som bola neskutočne vďačná.
Zlatou strednou cestou však kráčali postavy, niekedy sa mi zdali príliš jednoduché (samotná Zoey), ale na druhej strane, niektoré som si obľúbila (Damien), no a potom tie, ktoré proste človek neobľubuje, ale na druhej strane mu ani nevadia (Neferet). Samostatnou jednotkou by som označila Afroditu, ktorá mala zjavne pôsobiť ako tá negatívna osoba, ktorá má všetko a je najpopulárnejším dievčaťom, ale vo vnútri je zlá a skazená a vidí to len pár ľudí. Ale, akosi ma to dievča nepresvedčilo.
Všetko je to teda akosi pol na pol, aj
dobrého aj zlého. To, čo bolo zlé sa podarilo vyvážiť tým dobrým. Určite
si teda počkám, kým sa mi podarí natrafiť na pokračovania, pretože nech
je ako chce, celkom som na ne zvedavá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára