Jeden z tohtoročnej dielne Niklausových projektov.
Podstatou tohto konkrétneho je, vždy v sobotu zverejniť článok na
určitú tému, ktorá sa týka vianoc a vzhľadom na to, že ja som veľký
"vianočný" fanúšik, rozhodla som sa zapojiť tiež.
Zadanie: 8.12- Dárky: Jaké dárky jsou vaše nejoblíbenější? Obdarováváte i ostatní, nebo jen oni obdarovávají vás? A jaký dárek Vám udělal v životě největší radost? Můžete napsat cokoliv vás napadne.Od malička sme so sestrou vždy mali darčekov až až. Od rodičov, od starých rodičov, od krstných, neskôr od sesternice, od strýka s tetou. No bolo toho habadej. Hlavne v časoch, kedy sme Vianoce strávili u starkého. Spočiatku sme si nachádzali hračky, také typické pre dievčatá, barníny, bábiky, autíčka, jeden rok dokonca poschodovú garáž, s ktorou sme sa vyhrali až až. Samozrejme všetko dvojmo, aby sme sa nepobili že jedná má to a druhá nie, alebo spoločne, v prípade, že sme boli ochotné sa spolu pohrať.
Ako sme rástli darčeky od niektorých členov začali nahrádzať obálky s peniazmi a mame sme dávali zoznam s darčekmi, ktoré by sme si chceli pod stromčekom nájsť a bolo na nej, ktoré nám z toho vyberie. Medzi tými mojími sa tradične objavovala nejaká kniha a hlavne ponožky a spoločenská hra (ktorú sme hrali raz na štedrý deň a potom asi už nikdy). U nás doma nie je ponožiek nikdy dosť. A potom to už boli všelijaké blbovinky.
Najúžasnejší darček aký sme však so sestrou dostali bola autodráha, to bolo len nedávno (obe sme už boli "veľké slečny" ale neskutočne sme sa jej potešili. Bola to totiž taká tá veľká, so zatáčkou v 90° uhle a tým okruhom, kedy musíte auto rozbehnúť poriadne aby vám cestou dolu hlavou nepadlo. Pohrali sme sa, obe, otec aj mama a v konečnom dôsledku aj naša mačka, ktorú nič nenadchýňalo tak ako predstava unikajúceho autíčka. Tak si vždy vyhliadla vhodnú pozíciu, aby na ne potom mohla útočiť.
Posledné roky sa objavujú už len tie obálky a to aj od maminky. Resp. nie obálka, ale rovno nám dá do ruky peniaze, aby sme si darčeky kúpili samé a jej ich potom len odovzdali na zabalenie. Tak si vždy kúpim niečo, čo mi treba (tento rok to budú rifle a čižmy) a potom sa modlím aby mi ostalo aj na nejakú knihu (ak ešte bude v akcii tak si kúpim Mapu mojich snov).
Aby to nebolo len o dostávaní snažíme sa so sestrou vždy niečo kúpiť aj rodičom. S otcom sme to ale vzdali, pretože kupovať mu kraviny je fakt kravina, keďže jemu nič netreba, nič ho nepoteší...alebo poteší ale len tak aby sa nepovedalo a čo mu treba si kúpi sám. Tento rok ale dostane kufor. A sedačku pod zadok do kamióna. A mamka diár od Coelha. A možno čaj. Dostala ho aj vlani a páčil sa jej. A my vieme, že sama si ho nekúpi lebo stojí 13 € a to je pre ňu moc. A my jej aspoň máme čo kúpiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára